LEVOČA slobodné kráľovské mesto 1323

27. júna 2009 v španielskej Seville výbor Svetového dedičstva na svojom tridsiatom treťom zasadnutí rozhodoval o rozšírení zapísanej lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o mesto Levoča a dielo Majstra Pavla na Spiši. Nový názov kultúrnej lokality UNESCO teraz znie: Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Samozrejme, bolo potrebné veľké úsilie mnohých, aby sa zápis do svetového dedičstva podaril, ale základom bol fenomén človeka, ktorý v Levoči prežil väčšinu svojho života.

Nevieme, kde a kedy sa narodil. Nevieme, ako vyzeral. Dokonca nevieme, kedy presne zomrel. To všetko sú však nepodstatné veci. Pod nánosmi histórie vybledli a po požiari mestského archívu v roku 1540 sa asi pre nás definitívne stratili. Všetci ho však poznáme ako Majstra Pavla z Levoče. Poznáme ho skrze výsledky jeho práce a tie boli v roku 2009 po takmer 500 rokoch uznané ako výnimočný kultúrny prínos pre svetové kultúrne bohatstvo. Majster Pavol preslávil Levoču na celom svete a ešte ju bude preslavovať. Z torza informácií, ktoré sa nám zachovali, si môžeme vytvoriť o ňom ako - taký obraz. Iste mal veľký talent a drevo ho odmalička fascinovalo, preto sa rozhodol vyučiť rezbárstvu.

Na svojom talente tvrdo pracoval najprv ako učeň. Po vyučení absolvoval vandrovku a prácu v nejakej významnejšej juhonemeckej rezbárskej dielni. Okolo roku 1506 prišiel do slobodného kráľovského mesta Levoče a začal pracovať ako tovariš v rezbárskej dielni majstra Vavrinca. Osvedčil sa pracovne i ľudsky. Zodpovednosťou v práci i otvorenosťou a láskavosťou v medziľudských vzťahoch. V roku 1510 ho majster Vavrinec, ktorý bol v tom čase vplyvným mešťanom, pribral do rodiny – dal mu svoju dcéru za manželku.

Postupne prevzal i vedenie rezbárskej dielne. Stal sa zodpovedným za učňov, tovarišov i majstrov. Dnes by sme povedali, že vytvoril a udržiaval pracovné príležitosti. Poznal richtárov a zástupcov mnohých slovenských miest a obcí. Prichádzali za ním so žiadosťou: „Aj nám urob hlavný, bočný oltár, sochu..." K týmto žiadostiam bol otvorený a snažil sa maximálne vyhovieť. S jeho prácou sa tak môžeme stretnúť na viacerých miestach Slovenska: hlavný oltár sv. Juraja vo farskom kostole v Spišskej Sobote, hlavný a bočný oltár sv. Anny v Hrabušiciach, oltár sv. Margity v Mlynici, Madony v Ľubici a v Slovenskej Vsi. Medzi vynikajúce práce Majstra Pavla patrí skupina Kalvárie v Spišskej Novej Vsi. Mnohé diela, ktoré pôvodne zdobili kostoly v spišských mestách sa dnes nachádzajú v múzeách a galériách v Budapešti, Prahe a Bratislave. Diela majstra Pavla môžeme objaviť aj v Sabinove, Chmiňanoch, Lipanoch, obci Svinia, Chyžnom, Okoličnom, Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Trnovci, Prešove, Bardejove i v Banskej Bystrici. Majster Pavol z Levoče bol najznámejší neskorogotický umelec Slovenska.

Jeho práca nebola len o zarábaní peňazí, ale bolo to aj poslanie posilniť v ľuďoch vieru. Bez hlbokého zakorenenia vo viere v Boha by asi nedokázal urobiť toľko sôch rôznych svätcov a svätíc. Rád by som sa tu pristavil aj pri jeho členstve v Bratstve Božieho tela. Vstúpil tam hneď pri svojom príchode do Levoče. V literatúre sa často píše, že to bola akási vtedajšia spoločenská smotánka. Iste, boli tam ľudia solventní, ale podstatnou črtou bratstva bolo pomáhať chudobným a chorým. Malo hlboký sociálny a charitatívny rozmer.

Sviatok Božieho tela zaviedol pápež Urban IV. v roku 1264, aby posilnil náboženský život veriacich vo vzťahu ku Kristovi. Následne spoločná účasť veriacich na prijímaní Božieho tela – Eucharistie sa mala premietnuť do posilnenia postoja spolupatričnosti a vzájomnej pomoci. Najstaršie Bratstvo Božieho tela na Slovensku vzniklo pri Dóme sv. Martina v Bratislave v roku 1349 a v priebehu nasledujúcich rokov sa rozšírilo do mnohých slovenských miest. Vzájomná pomoc a spolupatričnosť sa prejavovala napr. aj tým, že každý člen bratstva mal nárok na pôžičku s nízkym úrokom zo spoločnej pokladnice bratstva alebo na zaplatené lôžko v nemocnici.

Majster Pavol z Levoče bol hlboký človek a duchovne bohatý. Z tohto bohatstva čerpal, keď vytvoril svoje vrcholné dielo – najväčší drevený oltár na svete v chráme sv. Jakuba v Levoči – dnes ocenené ako svetové kultúrne dedičstvo. Bez vnútorného duchovného bohatstva našich ľudí by sme dnes nemali svetové kultúrne dedičstvá.

Autor textu: Miroslav Vetrík