Zoznam korunovaných kráľov

KRÁLI A ICH MANŽELKY KORUNOVANÍ V DÓME SV. MARTINA

1. Maximilián  (*31.6.1527 +12.10.1576)                                             

Korunovaný 8.9.1563    doba vlády: 1564 - 1576  

Tolerantný panovník, ktorý prejavoval sympatie k protestantom. Svojím zmierlivým prístupom prispel rozhodujúcim spôsobom k udržaniu náboženského mieru vo svojich dedičných krajinách. Zomrel na ríšskom sneme v Regensburgu. Na sneme predniesol mimoriadnu reč, v ktorej napomínal kniežatá a stavy k svornosti, pokoju, poriadku a mieru.

 

 

2. Mária Španielska, jeho manželka (*21.6.1528  +26.2.1603)                                  

Korunovaná 9.9.1563

Dcéra cisára a španielskeho kráľa Karola V. Bola zároveň manželovi aj sesternicou. Pápež im udelil dišpenz. Sobášom sa malo upevniť politické puto medzi Madridom a Viedňou. Zbožná Mária mala dohliadať na svojho manžela, aby ostal katolíkom. Manželstvo bolo harmonické. Mali spolu 16 detí.

 

 

 

3. Rudolf (*18.7.1552  +20.1.1612)                                                        

Korunovaný 25.9.1572    doba vlády: 1576 – 1608 

Ochranca umenia a vied. Vynikajúci znalec výtvarného umenia a veľký mecén predovšetkým talianskych a holandských maliarov. Bol najväčším zberateľom svojej doby. Zaujímal sa o mágiu, alchýmiu a astrológiu. Za svoju rezidenciu si vybral Prahu. Ku koncu života trpel duševnými poruchami, hlavne depresiou a paranojou.

 

 

 

4. Matej II. (*24.2.1557  +20.3.1619)                                                    

Korunovaný 19.11.1608    doba vlády: 1608  – 1619 

Mladší a veľmi ambiciózny brat cisára Rudolfa si získal na svoju stranu rodinných príslušníkov a za pomoci uhorských, rakúskych a moravských stavov si vojensky presadil uchopenie moci ešte za života svojho brata cisára Rudolfa. Z Rudolfových zbierok vzal uhorské korunovačné klenoty. Priniesol ich späť do Uhorska a umiestnil ich do korunnej veže na bratislavskom hrade.

 

 

 

5. Anna Tirolská, jeho manželka (*4.10.1585 +14.12.1618)                                      

Korunovaná 25.3.1613

Narodila sa v Innsbrucku vo vedľajšej vetve rodu Habsburgovcov. Manželstvo so svojím bratrancom Matejom bolo šťastné avšak bezdetné. Hlboko veriaca katolíčka podporovala kapucínov a v ich kláštore vo Viedni vybudovala krypty, ktoré sa stali rodinnou hrobkou Habsburgovcov. Zomrela ako 33- ročná.

 

 

 

6. Ferdinand II. (*9.7.1587 +15.2.1637)                                           

Korunovaný 1.7.1618    doba vlády: 1619 – 1637 

Absolvoval jezuitskú univerzitu v Štajerskom Hradci a stal sa hlboko presvedčeným katolíkom. Následne sa  pustil do rekatolizácie vo svojich dedičných rakúskych krajinách. Po smrti bezdetného strýka cisára Mateja sa stal jeho nástupcom. Jednotlivé stavy v dedičných krajinách mu odopreli poslušnosť a povstali proti nemu. Začala dlhá 30 ročná vojna v Európe 1618-1648. Počiatočný náboženský konflikt katolíkov a protestantov sa zmenil na mocenský zápas Habsburgovcov s Francúzskom. V ťažkých časoch sa mu podarilo presadiť svoj koncept absolútnej monarchie a položiť základy vnútornej integrácie stredoeurópskeho habsburského impéria.

 

7. Mária Anna, prvá manželka Ferdinanda III. (*18.8.1606 +13.5.1646)            

Korunovaná  14.2.1638

Dcéra španielskeho kráľa Filipa III. O jej ruku sa uchádzal aj následník a neskoršie aj anglický kráľ Karol I., ktorý sa osobne dostavil do Španielska. Rokovania o sobáši však stroskotali na otázke vierovyznania. Mária Anna si nechcela vziať protestanta a Karol sa nechcel stať katolíkom. Napokon bola zasnúbená v roku 1626 za svojho bratranca Ferdinanda III. Jej príchod do Viedne trval 14 mesiacov. Svadba sa konala v roku 1631. Oslavy trvali celý mesiac a stáli 365.280 zlatých.  

 

8. Ferdinand IV. (*8.9.1633 +9.7.1654)                                                                  

Korunovaný 16.6.1647

Ako 13-ročný bol korunovaný za uhorského a následne za českého kráľa. Už v mladom veku ho otec cisár Ferdinand III. zapájal do vladárskych povinností. Ako 20-ročný bol zvolený za nemeckého kráľa a pripravovala sa svadba s najstaršou dcérou španielskeho kráľa Filipa IV. Lenže tej sa už mladý Ferdinand nedožil. Zomrel náhle na infekciu kiahní vo veku 20 rokov v roku 1654. Jeho otec Ferdinand III. sa ťažko zmieroval so smrťou svojho milovaného syna.  

 

 

9. Eleonóra Toskánska, tretia manželka Ferdinanda III. (*18.11.1630 +16.12.1686)           

Korunovaná 6.6.1655

Dcéra vojvodu Karola II. z Gonzagy. Narodila sa v Mantove. Vzdelaná žena s vyslovene literárnymi a hudobnými záujmami. V jej knižnici nechýbali ani diela protestantských autorov. Stála na čele literárnej akadémie. Písala básne a podporovala rehole. Založila Rád hviezdneho kríža – ženskú obdobu Rádu zlatého rúna.

 

 

 

10. Leopold I. (*9.6.1640 +5.5.1705)                                            

Korunovaný 27.6.1655    doba vlády: 1657 – 1705 

Pôvodne bol určený na cirkevnú kariéru. Veľký rival francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorému sa snažil brániť v rozširovaní Francúzska na úkor Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Za jeho vlády v roku 1683 Osmani druhýkrát obliehali Viedeň. Za vytlačenie Osmanov z takmer celého Uhorska získal pre svoj rod do dedičského držania v mužskej línii uhorskú korunu. Po vymretí Habsburgovcov v Španielsku sa usiloval presadiť na španielsky trón svojho mladšieho syna Karola. Bol trikrát ženatý a mal 16 detí.   

 

 

11. Jozef I. (*26.7.1678 +17.4.1711)                                                    

Korunovaný 9.12.1687    doba vlády: 1705 – 1711 

Korunovaný ako 9-ročný. Mimoriadne nadaný aj po hudobnej stránke. Mal absolútny sluch. Keby nemal cisárske povinnosti, bol by z neho skorší Mozart. Podporoval svojho brata v zápase o španielsky trón. Pripravoval mnohé reformy, ktoré sa však kvôli vojne s Francúzskom nepodarilo realizovať. Zomrel ako 33-ročný na kiahne.

 

 

 

12. Karol III. (1.10.1685 +20.10.1740)                                                

Korunovaný 22.5.1712    doba vlády: 1711 – 1740

Ako 18-ročný odišiel do Španielska bojovať o Habsburské dedičstvo. Po smrti otca i brata zostal posledným Habsburgom mužského rodu a musel sa vrátiť späť do Viedne. Španielsko pripadá Bourbonovcom. Celá jeho nasledujúca politika bola o presadzovaní Pragmatickej sankcie – aby aj jeho dcéry mohli byť dedičmi nedeliteľnej habsburskej monarchie.

 

 

13. Alžbeta Kristína, jeho manželka (*28.8.1691 +21.12.1750)                                  

Korunovaná 18.10.1714

Nemecká protestantská princezná, ktorá konvertovala na katolicizmus, aby sa mohla vydať za - v tom čase - španielskeho kráľa Karola. Na svadbe vo Viedni jej manžela zastupoval jeho brat cisár Jozef I., ktorý jej odovzdával obrúčku a skladal sľub vernosti. Po svadbe odišla za svojím manželom Karolom do Barcelony. Bola milá, milujúca i milovaná manželka verného manžela. 

 

 

14. Mária Terézia (*13.5.1717 +29.11.1780)                                       

Korunovaná 25.6.1741    doba vlády: 1740 – 1780

Vlády sa ujala ako 23-ročná. Európske monarchie ju považovali za slabú panovníčku. Chceli ju pripraviť o rozsiahle územia. Celistvosť monarchie sa jej podarilo udržať. Po skončení vojen o rakúske dedičstvo presadila mnohé reformy: školstvo - povinná školská dochádzka, zdravotníctvo – zavádzanie očkovania, pitiev, zvyšovanie vzdelanosti lekárov, verejné zdravotníctvo; armáda – uniformy, pravidelný žold aj v čase mieru; súdnictvo – zákaz upaľovania bosoriek; financie – papierové peniaze, prebytkový rozpočet... So svojím manželom Františkom Štefanom Lotrinským mali 16 detí.

 

 

15. Leopold II. (*5.5.1747 +1.3.1792)                                              

Korunovaný 15.11.1790    doba vlády: 1790 – 1792

Druhý syn Márie Terézie. Pokračovateľ v osvietenských reformách svojej matky a svojho brata cisára Jozefa II. Ako toskánsky veľkovojvoda sa preslávil najmä trestným zákonníkom: zrušenie trestu smrti, mučenia a väznenia pre dlhy. Tresty mali miernejšie sadzby a urážka majestátu prestala byť trestným činom. Spolu so svojou manželkou Máriou Ludovikou Bourbonskou – dcérou neapolsko-sicílskeho a neskoršie španielskeho kráľa Karola III. mali 16 detí.

 

 

16. Mária Ludovika, tretia manželka Františka I. (14.12.1787 +7.4.1816)           

Korunovaná 7.9.1808

Narodila sa v Miláne. Jej otec bol arcivojvoda Ferdinand - generálny guvernér rakúskej Lombardie a matka Mária Beatrix d´ Este. Druhýkrát ovdovelého cisára si získala svojou krásou, pôvabom, duchom a srdcom. Veľmi ťažko znášala, keď sa jej nevlastná dcéra Mária Lujza vydala za Napoleona. Mala rada literatúru. V Karlových Varoch sa zoznámila s Goethem, ktorý ju zoznámil s nemeckou literatúrou. Zomrela mladá vo veku 28 rokov.  

 

 

 

17. Karolína Augusta, štvrtá manželka Františka I. (*8.2.1792 +9.2.1873)     

Korunovaná 25.9.1825

Pochádzala z Nemecka. Narodila sa v Mannheime v roku 1792. Jej otec Maximilian I. Jozef sa neskoršie stal bavorským kráľom. Svojím pôvabom a zbožnosťou očarila 48 ročného cisára – vdovca. Bola vzdelaná a rozumela politickým a sociálnym problémom svojej doby. Po smrti manžela sa 38 rokov venovala starostlivosti o mládež, chudobných a chorých. Presadzovala výstavbu robotníckych bytov.   

 

 

18. Ferdinand V. (*19.4.1793 +29.6.1875)                                         

Korunovaný 28.9.1830    doba vlády: 1835 – 1848

Detinsky vyznával zásadu, že panovník má byť k poddaným dobrý a tí ho za to milujú. Pri vychádzkach ľudí rád obdarovával rôznymi pozornosťami. Do povedomia ľudí vošiel ako „dobrotivý“. Jeho otec cisár František I. si ctil princíp legitimity a s ním právo najstaršieho syna na trón, preto súhlasil s korunováciou svojho duševne a telesne slabého syna Ferdinanda za kráľa. V roku 1848 dobrovoľne abdikoval v prospech synovca Františka Jozefa I. a svoj život dožil v ústraní na Pražskom hrade.  

 

**********

Podmienky právoplatnosti uhorskej korunovácie:

1, Pri akte korunovácie sa použila pravá koruna sv. Štefana

2, Akt korunovácie kráľa vykonal ostrihomský arcibiskup

3, Akt korunovácie sa vykonal v korunovačnom meste

 

* od roku 1000 do roku 1563 sa korunovácie uhorských kráľov konali v Stoličnom Belehrade – dnešný Székesfehérvár.

* od roku 1563 – 1830 bola korunovačným mestom Bratislava okrem nasledujúcich korunovácií:

1, Eleonóra, druhá manželka Ferdinanda II. –– korunovaná v meste Šopron 26.7.1622

2, Ferdinand III. (1637 – 1657) – korunovaný v meste Šopron 8.12.1625

3, Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská, tretia manželka Leopolda I. -- korunovaná v meste Šopron 9.11.1681

4, František I. (1792 -- 1835) – korunovaný v Budíne 6.6.1792

* Jozef II. (1780-1790) – odmietol akt korunovácie ako historický prežitok

* Od roku 1830 sa uskutočnili už len 2 (resp. 3) korunovácie:

1, František Jozef I. (1848 – 1916) a manželka Alžbeta Bavorská -- korunovaní v meste Budín 8.6.1867

2, Karol IV. (1916-1918) – korunovaný v meste Budapešť 21.11.1916

3, Zita, manželka Karola IV.  – korunovaná v meste Budapešť 30.12.1916

* 28.10.1918 Rakúsko-Uhorská monarchia po prehratej 1. svetovej vojne prestala existovať. Na jej troskách vzniklo niekoľko štátov: Česko-Slovenská republika, Rakúska republika, Poľská republika, Maďarská republika, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia), časť územia sa pripojila k Rumunskému kráľovstvu a k Talianskemu kráľovstvu.

* v Dome sv. Martina v presbytériu sa nachádza takisto zoznam korunovácií. Jeho autori v zozname urobili niekoľko chýb.

* obdobie vlády nie vždy začína korunováciou. Dedičnosť uhorskej koruny v mužskej línii Habsburgovcov bola schválená až v roku 1687 a v ženskej línii pragmatickou sankciou v roku 1723. Preto sa králi usilovali ešte za svojho života presadiť nástupníctvo svojho syna a to korunováciou. Takto bol korunovaný Maximilián (1563) ešte za života svojho otca Ferdinanda I., Rudolf (1572) za života svojho otca Maximiliána, Matej II. (1608) za života svojho brata Rudolfa, Ferdinand II. (1618) za života svojho svojho strýka Mateja II., Ferdinand IV. (1647) za života svojho otca Ferdinanda III., Leopold I. (1655) za života svojho otca Ferdinanda III., Jozef I. (1687) za života svojho otca Leopolda I.